Šesťtýždňový štrajk (2)

Autor: Iniciatíva slovenských učiteľov | 20.8.2016 o 20:47 | (upravené 22.8.2016 o 17:36) Karma článku: 2,74 | Prečítané:  804x

Prvé ponaučenie z januára a februára znie: ďalšiemu, početnejšiemu štrajku v regionálnom školstve musí predchádzať intenzívna aktivita iniciatív aj v okresoch, ktoré sa dosiaľ zapájali menej. Štrajk musí zasiahnuť všetky okresy.

pokračovanie

Šesťtýždňový štrajk mal tiež zaujímavú, fázovú dynamiku. Počet štrajkujúcich postupne klesal, no aj v treťom týždni sa hlásili učitelia, ktorí zatiaľ neštrajkovali a chceli sa zapojiť. Mnohí boli sklamaní, keď sa dozvedeli, že štrajk v regionálnom školstve sa chýli ku koncu. Ich kolegovia, ktorí mali za sebou dva týždne ostrého štrajku, však už boli vyčerpaní. Samozrejme, štrajk by bol účinnejší v prípade, že by bola účasť od začiatku rovnomerná. Dynamika štrajku bola zároveň jeho slabinou.

Druhé ponaučenie z januárového a februárového štrajku teda je: počítajme s tým, že v kolose, ktorý nazývame školstvom, sa informácie nešíria okamžite. Chvíľu trvá, kým podrobnosti o aktuálnom dianí dorazia do všetkých kútov Slovenska, a istý čas treba vyhradiť aj na to, aby každý zvážil svoju účasť. Ďalší štrajk by to mal rešpektovať a čo najmenej ublížiť tým kolegom, ktorí budú štrajkovať od samého začiatku.

Tieto i ďalšie závery sme zohľadnili v pláne stupňovaného štrajku, ktorý predstavíme v nasledujúcej časti nášho seriálu. Predtým si však nalejme čistého vína: bol štrajk v januári a februári úspešný?

Čo sme dosiahli?

Ak úspech štrajku určuje to, či vláda splnila požiadavky, potom nebol úspešný. Platí to o každom štrajku v slovenskom školstve za posledných 20 rokov. Žiadny nedosiahol splnenie všetkých požiadaviek.

No úspešnosť štrajku sa dá merať aj menej prísnymi kritériami. Nová koaličná vláda ohlásila zvyšovanie platov pedagogických zamestnancov o 6 % k prvému septembru tohto roka. Predložila návrh zákona, ktorý neskôr schválil parlament. Ale platy pedagógov sa už v tomto roku raz zvyšovali – k prvému januáru o štyri percentá. Pamätáme si za posledné obdobie rok, v ktorom sa tarifné platy zvyšovali dvakrát? Nesúvisí náhodou septembrové zvyšovanie so štrajkom? Prišlo by aj bez neho? A nesúvisí s ním aj vágny prísľub ďalšieho zvýšenia platov (v januári 2017) či plánovaný rast investícií do školstva? Sme presvedčení, že vo všetkých prípadoch ide o výsledky štrajku. Zďaleka ich nepovažujeme za uspokojivé, no svedčia o tom, že naše aktivity majú zmysel.

Prečíslení, ale nie porazení

Je tu ešte ďalšia optika, ktorou možno posudzovať januárový a februárový štrajk. Podarilo sa štrajku zmobilizovať učiteľov a ovplyvniť ich vnímanie vlastnej situácie? Nepochybne áno. Za posledných asi osem mesiacov sa konalo viac protestných zhromaždení, diskusií a ďalších akcií zorganizovaných zamestnancami školstva než za uplynulých desať rokov, ba možno aj viac. Na tieto akcie nebolo treba zamestnancov verbovať, preplácať im cestu, lákať ich návštevou obchodného centra, strkať im do rúk mávadlo či transparent. Na vlne štrajku spontánne vznikli alebo sa upevnili viac ako dve desiatky lokálnych učiteľských iniciatív. Aktívni učitelia z regionálneho školstva – t. j. radoví zamestnanci, nie platení funkcionári – nadviazali spoluprácu s kolegami (takisto radovými zamestnancami) z vysokých škôl, ktorá pokračuje dodnes. Zrejme prvýkrát na Slovensku, a celkom iste prvýkrát v slovenskom školstve, sa konal solidárny štrajk, ktorým jedna skupina zamestnancov (vysokých škôl) vystúpila na obranu záujmov inej skupiny zamestnancov (regionálneho školstva), a to za výdatnej podpory mnohých študentov i rodičov. Situácia v školstve sa stala jednou z hlavných tém spoločenskej diskusie. Veľmi významné zastúpenie v nej má otázka spoločenského postavenia učiteľov, ktorá je pre nás taká dôležitá. Pre politických predstaviteľov, bez ohľadu na to, ktorú stranu zastupujú, sa zo školstva stala „horúca“ a potenciálne „nebezpečná“ téma. Učitelia už nie sú krotkí – vnímajú ich ako silu, s ktorou treba počítať, pretože môže prinajmenšom znepríjemniť vládnutie a volebnú kampaň.

A pýtať sa môžeme aj naopak: viedol štrajk k demoralizácii? Prišlo po januárovom a februárovom štrajku obdobie pokoja, tak ako po roku 2004 (päť rokov nečinnosti!) a 2013 (dva roky ticha v školstve!)? Nie. Napriek tomu, že sme sa počas štrajku iste dopustili mnohých organizačných alebo taktických chýb, a napriek tomu, že štrajk nedosiahol splnenie požiadaviek, vyšli sme z neho poučení a posilnení. Nakoniec, máme právo robiť chyby: o štrajk s takým trvaním a množstvom sprievodných aktivít sa v slovenskom školstve dosiaľ nikto nepokúsil.

Januárový a februárový štrajk v tomto zmysle pripravil pôdu ďalším zápasom. To, že nebol len výstrelom do tmy, ukázalo aj protestné zhromaždenie, ktoré sa konalo v Bratislave 1. júla.

Rámček: Niekoľko mýtov o štrajku

   „Bola to bratislavská záležitosť!“

Je pravda, že najviac štrajkujúcich bolo v Bratislavskom kraji (3000 – 4000). Štrajk bol však veľmi početný aj v Banskobystrickom (2500 – 3000), Nitrianskom (2500 – 3000) či Žilinskom (1800 – 2300) kraji. Len v jedinom, Prešovskom kraji bol počet účastníkov pod hranicou 1000.

    „Štrajk môže byť úspešný len vtedy, ak sa zapojí viac ako 60 %!“

Pri každom štrajku platí: čím viac účastníkov, tým lepšie. Lenže štrajk, to nie sú parlamentné voľby. Úspešnosť štrajku, teda tlak, ktorý sa podarí vyvinúť, nezávisí len od počtu štrajkujúcich. Nijaká vláda by nemohla ignorovať situáciu, pri ktorej by napr. na týždeň zostali zatvorené všetky základné školy, prípadne všetky materské školy. Pedagogickí zamestnanci základných škôl pritom tvoria necelých štyridsať percent všetkých pedagogických zamestnancov regionálneho školstva, a pedagogickí zamestnanci materských škôl len necelých osemnásť percent.

   „Na vysokých školách to nebol skutočný štrajk!“

Štrajk je podľa slovenskej legislatívy úplným alebo čiastočným prerušením práce. Do solidárneho štrajku na univerzitách sa zapojilo asi šesťsto zamestnancov dvadsiatich vysokých škôl. Niektorí štrajkovali deň, niektorí viac dní, niektorí celé tri týždne. Vzdali sa časti svojej mzdy, aby sa mohli venovať aktivitám na podporu kolegov z regionálneho školstva. To, čo urobili, má všetky znaky štrajku – vrátane ekonomických následkov, ktoré za to niesli.

Iniciatíva slovenských učiteľov

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?