Mýtus racionalizácie

Autor: Iniciatíva slovenských učiteľov | 20.9.2016 o 19:33 | (upravené 20.9.2016 o 20:54) Karma článku: 2,95 | Prečítané:  425x

V médiách, no najmä vo vyjadreniach politikov možno často počuť slovo racionalizácia školstva. Táto téma je najčastejšie spájaná s možnosťou ušetriť financie. 

Racionalizovať školy, aby bolo viac peňazí na vzdelávanie, je však iba mýtus.

article_photo

Podľa niektorých politických predstaviteľov treba hľadať prostriedky na zvýšenie platov zamestnancov školstva a ďalšie investície do tohto rezortu v zoštíhľovaní siete škôl. Napríklad podpredseda vlády pre investície a bývalý minister školstva Peter Pellegrini v apríli 2016 vyhlásil, že vláda chystá znižovanie počtu škôl a učiteľov na všetkých stupňoch. Má ísť o spôsob, ako získať prostriedky na rozvoj rezortu. Inými slovami: ak prepustíme nadbytočných učiteľov, bude na vyššie platy aj modernizáciu škôl. V podobnom duchu sa už v januári 2013, teda krátko po trojdňovom a následnom štafetovom štrajku, vyjadril aj vtedajší minister školstva Dušan Čaplovič: „Páni učitelia si musia uvedomiť, že máme poloprázdne triedy, poloprázdne školy, ktoré sa zbytočne financujú, aj na úkor ich platov.“ Ani súčasnému ministrovi Petrovi Plavčanovi nie je tento spôsob uvažovania cudzí. Pred pár dňami ohlásil, že pripravuje „bolestivé“ opatrenia smerujúce k optimalizácii školskej siete.

Naša odpoveď na túto argumentáciu je dlhodobo rovnaká: ide o strašenie prepúšťaním s cieľom odradiť zamestnancov školstva od aktivít, ktoré smerujú k zlepšeniu ich postavenia. Predstava, že v školstve sú rozsiahle rezervy, z ktorých by sa dali pokryť potrebné investície, podľa nás nemá reálny základ.

Naznačuje to aj najnovšia diskusná štúdia z dielne Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) pri Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu, ktorej autormi sú Matej Šiškovič, Ján Toman a Daniela Zápražná. Publikácia s názvom „Možnosti racionalizácie siete základných škôl“ skúma dôsledky viacerých modelov redukcie siete škôl. Zo zistení tejto štúdie chceme vyzdvihnúť nasledujúce:

  • Z medzinárodného porovnania školských systémov krajín vyplýva, že Slovensko má (na I. stupni ZŠ a na SŠ) vyšší počet žiakov na učiteľa než priemerná krajina OECD, no menšie triedy. Autori štúdie odhadujú, že ak by sa Slovensko dostalo v oboch ukazovateľoch (pre I. a II. stupeň základných škôl) na priemerné hodnoty, dokázali by sme ročne usporiť len 2,1 milióna eur.
  • Autori zvažujú niekoľko variantov racionalizácie. Pri prvom by sa zrušila podpora menších základných škôl – presnejšie, ich druhého stupňa. Žiaci druhého stupňa, ktorí navštevovali takéto školy, by po novom museli dochádzať do väčších škôl. Autori odhadujú úspory plynúce z tohto variantu na 14,3 milióna eur ročne.
  • Druhý variant spočíva v zrušení základných škôl s menej ako päťdesiatimi žiakmi, v blízkosti ktorých sa nachádzajú iné školy. Výsledné úspory po zohľadnení nákladov štátu na zabezpečenie dopravy do škôl by podľa autorov mohli dosiahnuť úroveň 12 13,4 milióna eur ročne.
  • Tretí variant počíta s obmedzením podpory menších škôl na území jednej obce, ktoré spadajú pod rôznych zriaďovateľov. Autori odhadujú úspory na 6 miliónov eur ročne.
  • Racionalizáciou siete základných škôl možno teda podľa autorov ušetriť zhruba 6 až 15 miliónov eur ročne. Tento odhad nezahŕňa náklady spojené s vyplácaním odstupného učiteľom, ktorých by prípadne bolo treba prepustiť. Autori tiež zdôrazňujú, že s rušením základných škôl sú spojené okrem ekonomických nákladov aj ďalšie, mimoekonomické: strata širších spoločenských a kultúrnych benefitov, ktoré prináša existencia školy v obci, strata služieb ako je stravovanie či školský klub detí, ktoré nemusia byť zabezpečené v „náhradnej“ škole, alebo prípadné negatívne účinky na kvalitu a inkluzívnosť vzdelávania.
article_photo

Predpokladajme najúspornejší variant racionalizácie siete základných škôl, ktorý by ročne priniesol 15 miliónov eur. Podľa údajov za rok 2015 táto suma predstavuje zhruba:

  • 1,2 % ročnej hrubej mzdy všetkých zamestnancov regionálneho školstva,
  • 1,5 % ročnej hrubej mzdy pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva,
  • 3,6 % ročnej hrubej mzdy pedagogických a odborných zamestnancov základných škôl.

Diskusná štúdia IVP teda podporuje náš záver, že v sieti základných škôl sa neskrýva žiadna zázračná rezerva, ktorá by umožnila zásadne zlepšiť postavenie jej zamestnancov či jej materiálno-technickú úroveň.

Programové vyhlásenie vlády sľubuje všetkým pedagogickým a odborným zamestnancom regionálneho školstva štyri zvýšenia platov v priemere o 6 %: k 1. septembru 2016 a k 1. januáru v rokoch 2018, 2019 a 2020. Posledné tri zvýšenia však podmieňuje uskutočnením „zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania“. Ministerstvo školstva v tejto súvislosti avizuje najväčšiu reformu školstva za dvadsaťpäť rokov, ktorej súčasťou má byť aj racionalizácia školskej siete.

Iniciatíva slovenských učiteľov považuje plánované zvýšenie platov za nedostatočné. Nepovedie totiž k splneniu sľubu, podľa ktorého mali platy všetkých pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva dosiahnuť už v roku 2016 úroveň 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Navyše, programové vyhlásenie vlády nám v skutočnosti nedáva žiadne záruky. Tri z plánovaných zvýšení sú podmienené realizáciou reformy, ktorú bude pripravovať, realizovať a vyhodnocovať ministerstvo. Inými slovami, zlepšenie postavenia učiteľov a ďalších zamestnancov zostáva na ľubovôli ministra, resp. vlády.

Navyše sa ukazuje, že racionalizáciou siete (základných) škôl sa nepodarí získať prostriedky ani na toto nedostatočné zvýšenie. Znamená to, že na vyššie platy zamestnancov školstva nie sú peniaze? Ani zďaleka. V správe, ktorú uverejníme počas druhého týždňa stupňovaného štrajku, navrhneme konkrétny spôsob, ako získať prostriedky na splnenie prvých dvoch požiadaviek Iniciatívy slovenských učiteľov.

Iniciatíva slovenských učiteľov

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Exministerska Schmögnerová: Nie som spokojná so Smerom

Korupcia a klientelizmus odčerpávajú značné zdroje, ale to nie je taká suma, ktorá by dokázala zmeniť zdravotníctvo a školstvo, tvrdí Brigita Schmögnerová.

KOMENTÁRE

Viete, čo je oveľa väčší problém ako utečenci?

Orbánova vlada sa pýta desivé otázky, no dáva ešte desivejšie odpovede.

SVET

Rusko o zostrelenom lietadle klamalo. Dôkazy si vymysleli

Pred dvoma rokmi ukázali zábery dokazujúce vinu Ukrajiny.


Už ste čítali?